Pestúnstvo ako cesta

    Ani ja nie som výnimka. Neovplývam moc veľkou ochotou riskovať a aj preto mi trvalo takmer 2 roky, kým som prešla od myšlienky k činom. Je pravda, že ponúknuť cudziemu dieťatku domov je rozhodnutie, ktoré si vyžaduje veľmi pevné presvedčenie. A asi nikto sa nemôže do toho pustiť bez premyslenia.

    A  po tom definitívnom rozhodnutí začal kolotoč, ktorý trval takmer 5 mesiacov.  Pre začiatok vybavnie všetkých potrebných dokumentov - žiadosť o pestúnsku starostlivosť, vyplnenie dotazníka žiadateľa, potvrdenie od lekára a odpis z registra trestov. Myslím, že sa nimi viac zaoberať nemusím, hoci mne trvalo dosť dlho, kým som vytvorila žiadosť o PP, ktorá by sa mi zdala dobrá :-). Ja som ešte dokladala aj potvdenie o príjme a posudok zamestnávateľa, až neskôr som zistila, že to už nebolo potrebné. Našťastie u mňa zamestnávateľ aj tak vedel do čoho idem, ale ak sa niekto bojí o miesto, tak to môže byť dosť nepríjemné. Po získaní týchto všetkých potvrdení som to odniesla na Krajský úrad, kde som aj nahlásila, kde absolvujem prípravu. Pre nezainteresovaných dodám, že je možné ju robiť v rôznych subjektoch.

    Teraz sa to celé skľudnilo, až by som povedala spomalilo. Príprava pozostáva z 26 hodín, kde máte zarátané sedenia u psychológa a sociálnej pracovníčky. Taktiež sa tu zarátavá aj návšteva sociálnej pracovníčky u vás doma. Celá príprava sa môže vybaviť aj za kratší čas, ale keďže ja som začala chodiť pred letom, tak mi to pripadalo ako čakanie na termín, kedy nemá nikto zo zainteresovaných dovolenku. A tým sa to pripodzene predĺžilo.  Ináč nemôžem povedať jedno krivé slovko na moju pani sociálnu a pani psychologičku, neostáva len veriť, že aj ostatní majú také pozitívne skúsenosti. Sedenia prebiehali v priateľskej atmosfére, testy som brala ako hru a návšteva u nás v byte bola úplne prirodzená - nekonali sa nejaké kontroly skríň, či utieranie, či nemáme prach na poličke :-) Veď ono to je vidno, či je byt udržovaný, abo nie. 

    Tento môj prvý príspevok môžem zakončiť tým, že celý proces nie je vôbec taký náročný ako sa prezentuje.  Samozrejme, máte strach, keď si idete po správu od psychologičky, či nezistila, že ste zrelý tak do blázinca a nie na pestúnstvo, ale to, že som prešla ja, vám môže dodať odvahu.  :-)  A ako ďalšiu veľmi pozitívnu skúsenosť ešte dodám, že človek sa s kvalitným psychológom naozaj pohne dopredu a naučí sa spoznávať sám seba.

    Viac nabudúce.